Subscribe to RSSGolf pre všetkých
Zdá sa vám, že je táto formulácia na slovenské pomery priveľmi vzletná, nadnesená a v konečnom dôsledku nereálna? Možno máte pravdu. Golfový šport na Slovensku po svojom znovuzrodení prežíval najmä v prvých rokoch búrlivé obdobie rastu a popularity. Po tenise a skvoši bol zrazu vtedy veľmi exotický šport v kurze. Kto nehral golf, nebol in. Prví odvážlivci zainvestovali do náročných športovísk, ktoré sú situované do príťažlivej slovenskej prírody, keďže golf je predovšetkým exteriérový šport. Pre úplnosť však musím dodať, že z tých zlatých čias slovenského golfu si spomínam aj na krásne golfové telocvične, z ktorých tuším prežili iba dve. V Žiline a na Žabom Majeri v Bratislave… Golf lákal nielen dospelých. Plné boli aj turnaje detí a mládeže. Mimochodom, naša redakcia bola jedným z prvých organizátorov turnajov pre najmenších. Za sedem
rokov trvania túry pre deti a mládež poskytol náš Golfík odrazový môstik pre ďalšiu športovú kariéru mnohým dnešným slovenským reprezentantom. Boli to krásne
časy…
Je prirodzené, že po čase prišlo k únave materiálu. Postupne sa v očiach širokej verejnosti stáva z golfu, najmä vďaka bulvárnym médiám a reláciám, šport snobov a, sprepitujem, celebrít, keďže sa v bulvári golf objavoval len vtedy, keď to malo predpoklad mediálneho výtlaku. Po ekonomickej kríze a vďaka zázraku menom Sagan sa na rebríčku popularity objavil na Slovensku nový športový fenomén – cyklistika. Golf si však ďalej žil vlastným životom. Pribúdali síce ihriská, golfová komunita však rovnako rýchlo nerástla. Počet ihrísk sa dnes ustálil na čísle dvadsať osem a aj počet registrovaných hráčov osciluje medzi siedmimi a ôsmimi tisíckami. Z niektorých ihrísk sa však postupne začal vytrácať klubový život. A je zrejmé, že tam kde chýba klubový život, má sebe-lepšie ihrisko problémy prežiť. Následne príjmy z členského klubom klesajú a komerčné turnaje všetko neutiahnu. Tam, kde to pochopili a kde žijú bohatým klubovým životom, ako napríklad v Hrubej Borši, v Šajdíkových Humenciach alebo v Koši, tam sa o budúcnosť nemusia báť. Členská základňa v týchto kluboch rastie, aj to aj napriek tomu, že všetky tri kluby a ihriská, na ktorých pôsobia, majú diametrálne iný marketing…
Čo teda robiť, aby sme myšlienku Golf pre všetkých voviedli na Slovensku do života? Radcov aj myšlienok je veľa. Bez nároku na pravdu a dokonalosť sa mi zdá, že nás čaká zopár dôležitých krokov. Pyramídu problémov by som začal riešiť náborom nových a ďalším vzdelávaním súčasných trénerov i učiteľov golfu. Celý proces by mohli koordinovať aj supervízovať skúsení tréneri, ktorých by k nám vyslali patróni zo St. Andrews. Ďalším kľúčovým problémom je získať podporu ministerstva školstva a budovať v školách systém povinných pohybových aktivít, ktorých garantom by mali byť učitelia telesnej výchovy. A treťou nohou systému by mohol byť receptár, ako spolupracovať so školami a učiteľmi telesnej výchovy a ako s deťmi a mládežou pracovať v kluboch. Zároveň by úlohou športového zväzu malo byť, popri všestrannej podpore reprezentácie, vytvárať podmienky a ekonomickú podporu týchto krokov. Ak by sa táto triáda podarila začleniť do života škôl a klubov, o rozširovanie golfového športu na Slovensku by som nemal najmenších pochýb.
Samozrejme, že bez riadneho napnutia svalov na všetkých úrovniach nič nebude. Ani v golfe. Teraz teda stačí iba vymyslieť, ako celý proces podpory golfového športu naštartovať. Som presvedčený, že ideálnym spúšťačom týchto procesov by mohol byť Rory Sabbatini a jeho účasť na letných Olympijských hrách v Tokiu v slovenskom drese. Zároveň však vážne varujem, aby sme tohto skvelého golfistu v snahe spopularizovať golf neprenechali bulvárnym médiám, ktoré si na ňom budú budovať vlastný mediálny výtlak. V takom prípade by golfu na Slovensku skutočne nepomohol. Naopak, vo vedomí našej verejnosti by posilnil presvedčenie, že nech si kto chce čo chce hovorí, golf nie je šport pre všetkých, je to iba zábavka snobov a vyvolených.
Ivan Mičko
