Subscribe to RSSManažér – Ján Vlasák
Hotelový analytik
Spod rodičovských krídel vyletel ako pätnásťročný. Šťastie hľadal v Nemecku, Anglicku, Španielsku, Rakúsku. Všade získaval skúsenosti, ktoré už niekoľko rokov úročí v Taliansku.
Ján Vlasák. Dnes je mimoriadne úspešným riaditeľom dizajnového hotela Bonfanti v Južnom Tirolsku. Stál od samého začiatku pri jeho premene. Na naše stretnutie prišiel mladý sympatický vyšportovaný muž, ktorý od prvých chvíľ na nás pôsobil sebavedome, a predsa skromne.
Ivan Mičko: Ako sa môže stať, že z mladého muža zo stredného Slovenska, presnejšie z Banskej Bystrice, je najvyšší predstaviteľ hotela na severe Talianska?
Ján Vlasák: Možno sa všetko smerovanie v mojom živote odvíja od detstva. Od malička som nič nedostával zadarmo. Najmä otec bol na mňa veľmi prísny. Roky totiž vedie našu rodinnú firmu, ktorá sa zaoberá kamiónovou dopravou. Začínal s jedným požičaným kamiónom, dnes ich má asi tridsať. Mnohokrát zažil, že mal zákazku a jeho vodič zlyhal, z nejakých dôvodov neprišiel do služby. Čo mal otec v takom prípade robiť? Ak sa chcel vyhnúť sankciám, sadol si za volant a zákazku do Španielska osobne doručil. A toto mi od malička vštepoval do hlavy. Naznačoval mi, aby som bol v živote vždy zodpovedný. Dnes oceňujem, že za každý sľub, ktorý som mu dal a ktorý som nesplnil, prišla „zaslúžená odmena“.
Ivan Mičko: Čo vám dali krajiny, ktoré ste ešte ako mladý muž vystriedali v relatívne krátkom čase?
Ján Vlasák: Myslím si, že to boli minimálne dve veci. Tou prvou bola skúsenosť, naučil som sa doslova všetko, čo teraz v riadení hotela využívam. Začínal som v kuchyni na najnižšom stupienku – ako umývač riadu. Postupne som prešiel všetkými úrovňami a vďaka mojej tvrdohlavosti byť vždy najlepší som stúpal v kariére, ale nebolo to preto, lebo som chcel niečo v kariére dosiahnuť. Nie, hnala ma túžba vedieť viac ako ostatní. A druhým dôležitým cieľom boli jazyky. Všade, kam som šiel, som sa chcel naučiť jazyk. No nie hocijako, ale čo možno najdokonalejšie, vrátane dialektov. Dnes, vďaka môjmu pôsobeniu v rôznych krajinách, hovorím plynulo siedmimi jazykmi, čo mi umožňuje komunikovať nielen so zamestnancami, ale najmä s našimi hosťami v ich rodnom jazyku. Často je to prvý predpoklad na odstránenie medziľudských bariér. Myslím si, že to buduje dobrý základ medzi hotelom a hosťom.
Ivan Mičko: Podľa vašich slov sa mi zdá, že ste vždy mali najvyššie ambície. Aj počas ôsmich rokov v hoteli Cavallino Bianco Family Spa Grand hotel, ktorý je často označovaný za najlepší rodinný hotel nielen v Južnom Tirolsku, ale aj na svete vôbec. Prežili ste tam osem rokov…
Ján Vlasák: A práve tam ma oslovil človek, ktorý nemal nič s hotelierstvom. Patrí mu jedna z najväčších firiem na svete na výrobu automatických žeriavov. Sídlo majú v Lombardii. Vraj by chceli vlastniť hotel v Južnom Tirolsku. Ponúkli mi, či by som do toho šiel s nimi. V roku 2018 kúpili hotel s bohatou minulosťou v dedinke San Sigismondo/Chienes. Už v roku 1560 tam totiž stál predchodca dnešného hotela hostinec Wirt am Keller. Pôvodný hotel prešiel v ostatných rokoch výraznou prestavbou a dostal do mena rodinnú firmu Bonfanti, ale aj slovíčko design. Prestavbu riadil projektový architekt Paul Seeber, s ktorým sme úzko spolupracovali doslova od prvého výkopu. Fungovanie hotela som síce dokonalo poznal z môjho predchádzajúceho pôsobenia, ale chvíľu trvalo, kým som sa k tejto problematike dostal. Prednosť mala rekonštrukcia, a tak som bol istý čas aj stavbyvedúci. Prvá fáza bola veľmi rýchla, prestavba trvala päťdesiat dní. V tom medzistave sme fungovali asi poldruha roka. A potom prišla druhá zásadnejšia etapa, nebola pomalšia, a blížilo sa slávnostné otvorenie. A to už bola moja parketa.
Ivan Mičko: Ako vyzerá hotel aktuálne po prestavbe? Čo ponúka hosťom?
Ján Vlasák: Dnes majú naši hostia k dispozícii päťdesiat izieb, všetky klimatizované v modernom dizajne, na ktorom sa podpísal taliansky šarm a elegancia. Skúsení odborníci z Milána definujú dizajn hotela Bonfanti ako „soft design“, teda moderný, komfortný a minimalistický. V realizácii sme uprednostnili prírodné materiály ako drevo a kov. Hotelové izby sú navrhnuté tak, aby hosť nemal pocit stiesnenosti, a preto rozloha izieb s výmerou od 22 do 80 štvorcových metrov zabezpečí dovolenkárom dostatočný komfort. Exkluzívne izby „Design Room Lux“ a „King Royal Design Suite“ s nádherným výhľadom na les uspokoja aj toho najnáročnejšieho hosťa.
Okrem toho ponúkame skvelú taliansku kuchyňu, v ktorej pracujú najmä talianski kuchári. Som presvedčený, že práve oni majú na kvalitné jedlo a jeho unikátnu chuť akýsi vrodený fíling. Navyše, v tejto sfére nemáme v okolí veľkú konkurenciu, všetci totiž ponúkajú viac-menej juhotirolskú kuchyňu, čo je v tomto regióne Talianska úplne v poriadku. My sme sa však chceli odlíšiť. A podľa ohlasov sa nám to zatiaľ darí…
A nesmiem zabudnúť ani na naše wellness. Máme tu bohatý saunový svet s tromi novými oddeleniami a beauty salónom. Hosťom odporúčame bio-saunu, ale aj senné, infračervené a parné sauny. Majú k dispozícii aj vírivku a tiež celoročne vyhrievaný vonkajší bazén. Po výdatnom saunovaní sa hostia môžu schladiť v absolútnej vychytávke wellness časti – snežnej miestnosti. V lete zase nájdu príjemné osvieženie v prírodnom jazierku.
Ivan Mičko: A počet zamestnancov?
Ján Vlasák: Máme päťdesiat zamestnancov, ktorí pochádzajú zo siedmich – ôsmich krajín. Od domácich až po Rumunov, Ukrajincov, mám tu jedného kuchára z Líbye, až po Slovákov…
Ivan Mičko: To môžeme potvrdiť, na našom poschodí nám upratovala Slovenka Zdenka…
Ján Vlasák: Taká milá blondínka… Je tu s nami od začiatku.
Ivan Mičko: A môžete prezradiť, kde sa začala vaša vášeň – nastavovanie procesov, aby hotel pracoval nielen k spokojnosti hostí, ale aj vysoko efektívne?
Ján Vlasák: Všetko sa začalo tým, že som všetky pozície v hoteli, od umývača riadov, cez účtovníctvo, zásobovanie, platby, skrátka všetko až po riadenie prevádzok, dokonalo poznal. Začínal som v sieti päťhviezdičkových hotelov Winkler, kde som bol síce na pozícii F&B manažéra, ale už tam som začal nastavovať procesy, od vínnej karty, jedálneho lístka, správneho počtu zamestnancov na smene, skladového hospodárstva, atď. Postupne som tieto procesy nastavil vo všetkých štyroch hoteloch, ktoré vlastnili. Trvalo mi to dva roky. A zrazu som mal pocit, že všetko, čo som sa naučil, čím som prešiel, musím dať zo seba von. Tak som začal vytvárať systém na nastavenie procesov, presnejšie softvér na optimalizáciu nákladov v hoteli, dnes má zhruba 1 500 strán. V nich je 22 modulov, nájde sa v ňom každé oddelenie. Systém, ktorý vyvíjame, je unikátny. Sú tam všetky skúsenosti, ktoré som počas celej mojej práce v hotelierstve nadobudol. Poviem malý príklad: čašník vám pred chvíľou priniesol kávu – v tomto okamihu viem, ako dlho ju pripravoval, koľko stojí, koľko kávy spotreboval, atď. Systém, samozrejme, stále zdokonaľujeme. Ešte nie je hotový.
Ivan Mičko: Stále hovoríme o práci, ktorá sa podľa všetkého stala vašou vášňou. A čo rodina, koníčky? Máte vôbec nejaké?
Ján Vlasák: Čo vám poviem. Som ženatý. Manželka Katka je Slovenka, vzdelaním je pedagóg, ale pomáha mi v mojich aktivitách a veľmi ma vo všetkom podporuje. Máme desaťročného syna Jakuba. Úprimne, ani neviem, ako sa stalo, že už má toľko rokov… Musím ho však pochváliť, aj jeho baví programovanie a verím, že pôjde v mojich stopách. Už dnes využíva umelú inteligenciu. Myslím si, že tam niekde je jeho budúcnosť…
A koníčky? Každý deň chodím do posilňovne. Tam sa zbavím stresu a celodennej únavy.
Ivan Mičko: Chápem to, vaša zodpovednosť je veľká. Žijete zdravo?
Ján Vlasák: V podstate áno – nepijem, nefajčím, nedrogujem. To si nemôžem dovoliť. Hlavu musím mať stále čistú. Nikdy neviete, čo sa môže stať. Napríklad dnes v noci o 2:17 mi zazvonil alarm. Musel som ho vypnúť. Vzápätí volajú policajti, či majú urobiť výjazd. Našťastie, dnes v noci sa nič nestalo. A tak to ide dookola každý deň.
