Subscribe to RSSOstrovy môjho života
V krajine ľadu, sopiek a gejzírov
Island patrí určite k najzaujímavejším miestam na zemeguli, kde sa hrá golf doslova uprostred lávových polí.
Ak chcete vidieť Island z akéhokoľvek dôvodu, dobre si zvážte termín svojej cesty. Podľa svetových bedekrov trvá turistická sezóna na tomto ostrove maximálne tri mesiace. Začína sa v júni a končí prvým septembrom.
Tri skupenstvá vody
Napriek extrémne krátkej sezóne a skutočne nehostinným klimatickým podmienkam sa v ostatných rokoch stáva Island najnavštevovanejšou turistickou destináciou v Európe. Už po krátkom pobyte na ostrove zistíte, prečo. Nikde na svete nenájdete prírodné živly v takej rýdzej podobe ako práve tam. Ľadovce, aktívne sopky, horúce gejzíry, vodopády, lávové polia. Na Islande totiž stále prebieha proces geologických zmien zemského povrchu. A to napriek tomu, že sa z Atlantického oceánu vynoril už pred 20 miliónmi rokov.
Isté však je, že veľký vplyv na formovanie ostrova majú prírodné živly. Najmä voda. Rieky a potoky si dodnes nenašli pevné korytá a hľadajú stále nové cesty krížom-krážom cez lávové polia, aby vzápätí prudko padali desiatky metrov do úzkych kaňonov. Vodopády s belasou vodou, ktorá sa valí medzi čierno-hnedými ostrými vyvrelinami, patria k najúchvatnejším atrakciám ostrova. A keď sa vodný živel konečne dostane k moru, prináša so sebou denne tisíce ton naplavenín a vytvára niekoľkokilometrové pieskové plochy. Kým na juhu dôjde k spojeniu riek a mora až po kľukatých meandroch, na severe sa milióny rokov vytvára krajina s množstvom fjordov… Voda v inom skupenstve tryská zo zeme v podobe vodnej pary a horúcich gejzírov. Zrazu máte pocit, akoby ste sa ocitli celkom blízko pekla. No len niekoľko metrov vedľa supiacej a dymiacej zeme nájdete nekonečné pláne pokryté večným snehom a ľadom. Veď asi jedenásť percent povrchu Islandu pokrýva ľad. Len na porovnanie: najväčší ostrovný ľadovec je svojou rozlohou väčší ako všetky európske dohromady.
Jedinečná inšpirácia
Napriek mimoriadne nehostinnej klíme a neľahkým životným podmienkam je Island osídlený asi 1 300 rokov. Približne v časoch, keď k nám prišli vierozvestovia Konštantín a Metod, objavili ostrov írski mnísi. Hľadali totiž miesto, kde by mohli žiť ako pustovníci. Prvými skutočnými osadníkmi však boli utečenci z krajín stredovekej Škandinávie. Prvú osadu, podľa knihy Íslendingabók, založil Nór Ingólfur Arnarson, ktorý dorazil k islandským brehom v roku 874. Usadil sa na mieste, ktoré nazval Reykjavík – dymiaca zátoka. Už z názvu je zrejmé, že ho inšpirovala para, ktorá stúpala z horúcich prameňov. A ešte je zaujímavé, že podľa dobových dokumentov určil Ingólfur a jeho druhovia polohu usadlosti podľa starého zvyku. Noví osadníci z urodzeného rodu totiž skôr, ako sa priblížili k pevnine, museli hodiť do mora svoje totemy nesúce rodové znaky, symboly moci a severskej príslušnosti k pohanskej viere. Podľa tradície mali osadníci postaviť osadu tam, kde more vyplavilo totemy na breh. Možno aj preto sa tento ostrov stal jedinečnou inšpiráciou pre vznik hrdinských ság. Literárni experti ich označujú za najpozoruhodnejšie umelecké diela stredoveku. A nielen to. História ostrova je skutočne zaujímavá aj preto, lebo nie na európskej pevnine, ani v Amerike, ale práve na Islande vznikol prvý demokratický parlament na svete… Dnes patrí Island ku krajinám s najvyšším príjmom na obyvateľa a Islanďania patria v dlhovekosti medzi svetových rekordérov. Nás prijal, ako sa patrí na ostrov, ktorý sa takmer dotýka severného polárneho kruhu – bielymi nocami.
Skvelá voľba
Nebola to náhoda, že sme mimoriadnu pozornosť venovali cestám a automobilom. Veď sme vydavateľstvo, ktoré už takmer tri desaťročia vydáva – okrem Golf Revue – aj Auto magazín. A zistili sme, že Islanďania milujú autá. Jeden z miestnych humoristov dokonca vysvetlil, prečo má každý domorodec tri automobily. Jeden mu parkuje doma, druhý má v práci a tretí používa na dopravu medzi obidvomi. Iste, toto je iba vtip, ale fakty hovoria, že na tisícku obyvateľov tam pripadá viac ako 550 áut, čím sa Island radí v medzinárodnom meradle do prvej ligy. Mimoriadne populárne sú v týchto končinách predovšetkým SUV-éčka. O dôvodoch sme sa presvedčili po prvých kilometroch. Okolo ostrova sa síce vinie najdôležitejšia 1 400 km dlhá dopravná tepna, označovaná ako č. 1, s asfaltovým povrchom. Avšak, keď sa chcete pozrieť napríklad len zopár kilometrov mimo hlavnej cesty, musíte rátať s tým, že sa asfalt zmení na nespevnený povrch. Tam na vás číhajú nástrahy v podobe úzkej vozovky, ostrých balvanov, prachu, protiidúcich áut, nepredvídateľného reliéfu, pobehujúcich oviec a podobne.
Milujem náhody
A predovšetkým tie, ktoré vám prinesú do cesty najneočakávanejšie zážitky. Tak to bolo aj s golfom na Islande. Hoci tam môžete vyskúšať čokoľvek z outdoorových aktivít, od bikov až po veslovanie v blízkom zálive. Ja preferujem golf, no netušil som, že celkom náhodou narazím na prírodné verejné 9-jamkové ihrisko. Nádherne posadené do tamojšej prírody, s množstvom vodných plôch a úžasnou panorámou. Iste, nebolo to majstrovské ihrisko s jamkoviskami pevnými a rovnými ako biliardový stôl. Gríny mali vyššiu trávu, na akú sme zvyknutí, a ferveje skôr pripomínali pasienok ako udržiavanú dráhu. Klubovým domom bol vlastne iba biely drevený domček a v ňom – aj na naše pomery – skromný bufet. Tam som si požičal palice a dostal čierno-bielu skórkartu. Nech som sa akokoľvek snažil, nedokázal som z islandčiny preložiť šesť miestnych pravidiel. V klube – v bufete nebol nikto, kto by mi ich vedel vysvetliť. Okrem staršej dámy za pultom tam sedelo zopár domorodcov, ktorí by vám vedeli do detailov opísať, ako chytať v mori či tamojších jazerách ryby. Golf bol pre nich čosi celkom cudzie. Na ihrisku v Hvammsvíku (par 68) som bol totiž v tom čase sám. Nečudo, bolo takmer osem hodín večer. Keďže v tom čase vládol na Islande polárny deň, nemal som obavy, že nedohrám. Počas letnej sezóny môžete hrať na ostrove celý deň a celú noc. Bez prestávky a bez umelého osvetlenia… Aj tak som doslova skákal od radosti a ticho kričal: „Hrám golf na Islande!“
Neveríš, uveríš…
Keď chodíte po krajine, rýchlo zistíte, že boj s lávou nedáva človeku veľa šancí. A predsa! Samotný Reykjavík i ostatné mestečká majú veľa zelene. Pozornejšie oko postrehne, ako sa tu a tam objaví golfová dráha. Vytrhnutá tmavohnedým kameňom a starostlivo udržiavaná. V ostatných rokoch je totiž golf na Islande stále populárnejší. Podľa informácií, ktoré som získal, existuje na ostrove viac ako 25 klubov, pričom päť z nich má k dispozícii 18-jamkové ihrisko. Najlepšie majstrovské ihrisko je neďaleko mesta Akureyri, ktoré leží na severe ostrova. Mnohí tvrdia, že je to najsevernejšie golfové ihrisko na zemeguli. Nám sa však podarilo zistiť, že ešte severnejšie je ihrisko Kangerlussuaq v Grónsku. Každý rok v júni sa na severe Islandu hrá turnaj Arctic Open, ktorý láka amatérskych i profesionálnych hráčov z celého sveta. Pre zaujímavosť: poplatok za hru je 200 amerických dolárov. A keď vás omrzí hrať golf 24 hodín denne, určite padne vhod kúpanie v niektorom z termálnych prameňov, ktorých je na Islande neuveriteľne veľa. Nie je nezvyčajné vidieť tamojších obyvateľov, ako v studených daždivých a veterných popoludniach ležia v bublajúcich kúpeľoch, často aj s knihou či časopisom v ruke. Je to jeden z dôkazov, prečo ostrov ľadu, sopiek a gejzírov patrí k najzaujímavejším miestam na zemeguli.
Hvammsvik Golf Course
9-jamkové ihrisko
Par 70
Dĺžka:
Zo žltých odpalísk: 4 274 m
Z čevrených odpalísk: 3 348 m
