Subscribe to RSSPoklad z cukrového údolia
Kde bolo, tam bolo, v jednom prekrásnom údolí na juhozápade ostrova Maurícius, medzi rozsiahlymi plantážami cukrovej trstiny a poliami dozrievajúcich ananásov, tam, kde panuje špeciálna mikroklíma, leží niekoľko významných turistických atrakcií. Jednou z nich je Rhumerie de Chamarel.
Text: Ivan Mičko, Foto: autor
Liehovar na výrobu bio rumu leží v nadmorskej výške tristo metrov. Postavil ho majiteľ hotelovej siete Beachcomber podľa projektu maurícijského architekta Mauricea Girauda. Komplex budov harmonicky zapadá do prírodného prostredia nielen vďaka architektonickému riešeniu, ale aj použitím prírodných materiálov, akými sú drevo, kameň a voda. Architekti tvrdia, že ruméria Chamarel patrí k najkrajším fabrikám na svete a odborníci na liehoviny zasa, že sa tu vyrába najjemnejší rum. Navyše – liehovar Chamarel, ktorý bol otvorený v roku 2008, je aj živým múzeom, kde sa dozviete všetko o procese ekologickej výroby rumu.
Francúzske dedičstvo
Ak chceme viac vedieť o výrobe rumu na Mauríciu, musím poznamenať, že ešte v 18. storočí kolonizovali ostrov Francúzi. Okrem pestovania iných plodín sa tam výborne darilo cukrovej trstine. Zrejme z tých čias pochádza aj výroba kvalitného destilátu, ktorý pozná celý svet pod názvom rum. Kým jeho výrobu na Maurícius priniesli asi Francúzi, existujú teórie, že samotné slovo rum pochádza z anglického rumbullion, teda niečo ako hýrivá zábava. Zdá sa, že čosi na tom bude. Každopádne rum je skvelý destilát a každý znalec potvrdí, že niet lepšieho na pozdvihnutie nálady. A nielen to. Je mimoriadne univerzálny, hodí sa jednak do vynikajúcich miešaných nápojov a jednak je rovnako cenený ako napríklad najlepší koňak.
Cukrová trstina – matka rumu
Neboli by to ľudia, ak by dávno v histórii nehľadali, z čoho možno vyrobiť pálenku. Ako sa ukázalo, takýmto pokusom sa nevyhla ani cukrová trstina. A tak výrobne rumu nájdete všade tam, kde sa pestuje práve táto plodina. Od ostrovov v Karibiku, cez starý kontinent až po ostrovy v Indickom oceáne. V podstate existujú štyri druhy tejto famóznej pijatiky. Najtmavší je ťažký, koncentrovaný tzv. jamajský rum, ľahšie svetlejšie pochádzajú z Kuby, z melasy sa produkuje tzv. demerara, ktorá je najmä z Guyany a konečne je to rum agricole, ktorý sa vyrába v terajších či minulých francúzskych dŕžavách.
Ruméria Chamarel
Podstatou vysokej kvality rumu Chamarel je ručný zber trstiny a rýchla doprava na spracovanie, ktorá nemôže trvať viac ako štyri hodiny. Starostlivý výber suroviny a moderná technológia zabezpečuje, že do procesu fermentácie vstupuje čistá cukrová šťava, do ktorej sa pridávajú kvasnice. Vykvasená tekutina, tzv. wash, prechádza niekoľkonásobnou destiláciou v medených kotloch, ktoré mi veľmi pripomínali kotly v Škótskych páleniciach, kde sa vyrába whisky. Výsledný destilát je aj v tomto prípade číry. Aby získal tmavšiu či svetlejšiu farbu, necháva sa dozrievať v dubových sudoch.
Ako nás s hrdosťou v hlase informuje náš sprievodca, liehovar Chamarel je mimoriadne ohľaduplná voči životnému prostrediu. Fermentácia i destilácia sú vysoko sofistikované procesy, ktoré neznečisťujú okolie, odpadky sa recyklujú, prípadne sa využívajú na získavanie energie, priemyselné splodiny sa čistia skôr, než sa vypustia do ovzdušia, popol sa používa ako hnojivo a podobne.
Božský nápoj z božskej pálenice
Produkty liehovaru môžete ochutnať nielen v tunajšej štýlovej reštaurácii s exotickými pochúťkami, ale aj v obchode, ktorý vás bude čakať na konci prehliadky. Pred nami je päť fliaš s rôznymi etiketami a teda aj iným obsahom – White Agriculture Rum, The „Coeur de Chauffe“, The Chamarel Liquors, The Exotic-flavoured Rums a The Old Rum. Znalecky ovoniavame, poháre otáčame proti svetlu, opäť privoniame a hľadáme vôňu kvetov, maslových bonbónov či banánov, v iných odhaľujeme med, vanilku i exotické ovocie, v najtmavším druhoch nachádzame vôňu karamelu, korenia a pomarančovej kôry. Chuť kvalitného rumu by mala byť predovšetkým dobre vyváženou kompozíciou, zostavenej z cukrovej trstiny, korenia, s náznakom banánov, manga a orechov. Keďže pálenica si dala záležať aj na dizajne fliaš, každý z nás považoval kúpu minimálne jedného druhu za absolútnu samozrejmosť. Patrili k najviac chráneným suvenírom z ostrova, o ktorom už Mark Twain kedysi napísal, že bol stvorený skôr ako raj.
