Subscribe to RSSNa sklonku sezóny
Často sa zamýšľam nad otázkou, či Slovensko skutočne bude mať o niekoľko rokov či desaťročí klímu podobnú, aká je v oblasti Stredozemného mora. Odpoveď určite súvisí s každoročne sa zvyšujúcou priemernou teplotou v našich zemepisných šírkach. No okrem tohto dôvodu ma odpoveď zaujíma aj preto, lebo slovenskí golfisti sa pýtajú, či raz budú môcť hrať doma po celý rok, a nielen od marca či apríla do začiatku októbra. Výnimočne, ak to počasie dovolí, aj do konca desiateho mesiaca. Zatiaľ je však naša realita taká, že na domácich ihriskách hráme iba šesť mesiacov. A v podstate od leta hľadáme miesta a krajiny, kam, do ktorých končín sa vyberieme za teplom počas ďalšieho pol roka. Na jeseň sa pľúšťam môžeme vyhnúť tak, že nasadneme do áut a spustíme sa na juh, ideálne do severného Talianska. V zimných mesiacoch už musíme, ak chceme hrať v teple, vymeniť auto za lietadlo a vejár možností sa nám rozšíri. Ponuka je vlastne takmer nekonečná. Od Vietnamu, Malajzie, Thajska, Seychelských ostrovov, Kene, Juhoafrickej republiky, či Maurícia, cez Egypt, Turecko, Tunisko a Španielsko až po Baleárske a Kanárske ostrovy, Karibik, Floridu a možno až po Havajské ostrovy…
Lákavých golfových destinácií je vo svete viac ako dosť. Mňa však teší, že sa nám stále viac rozširujú aj možnosti hrať doma, hoci iba pol roka. V ostatných týždňoch som sa bol pozrieť na tri pozoruhodné golfové miesta. Vo Vysokých Tatrách, v katastri obce Malý Slavkov, v tzv. Kráľovskom údolí, som našiel deväť dráh nového ihriska, ktoré už veselo kosia. Postavená je milá klubovňa i kryté odpaliská. Podľa všetkého tu na budúcu jar privítajú prvých návštevníkov. Podobne to vyzerá aj neďaleko dedinky Veľké Úľany v okrese Galanta. Tunajších osemnásť dráh je, podľa môjho názoru, vo vynikajúcom stave najmä vďaka vzornej starostlivosti a dostatku vody. Tiché rameno Malého Dunaja, relatívne veľké jazerá a lesný porast vytvárajú novému golfovému stánku pozoruhodnú kulisu. A do tretice nemôžem zabudnúť ani na ďalšiu jedinečnú záležitosť, ktorou je barokový kaštieľ v Bernolákove. Exteriér úžasne rozkvitol a ak sa podobne podarí dokončiť interiér, areál, obec i slovenskí golfisti získajú vzácnu dominantu.
Ak som na tomto mieste spomenul Bernolákovo, tak zámerne. Práve na tomto prvom ihrisku, postavenom v novodobej histórii slovenského golfu, začínali hádam všetci, ktorí dnes niečo v tomto športe znamenajú. Priviedli ich sem také osobnosti, akými je – medzi inými – aj náš jubilant Rudko Ondreička. Pravda, tento vzácny a mimoriadne skromný človek sa golfu upísal oveľa skôr, ako sa začali kosiť lúky v bernolákovskom parku. No dodnes zostal džentlmenom na ihrisku i mimo neho. Mám ho rád aj pre jeho múdrosť a zásady, ktoré vyznáva, pre jeho nezištnosť a ľudské dobro, ktoré rozdáva. Som šťastný a hrdý zároveň, že môžem s ním toľko rokov spolupracovať na tvorbe nášho slovenského golfového časopisu. Je to aj jeho zásluha, že na budúci rok to bude už pätnásť rokov, čo vyšlo prvé číslo. No ešte oveľa viac ma teší, že som v živote stretol malého veľkého priateľa.
Ivan Mičko
